Zákaznícka podpora:+420 725 402 377

Ako urýchliť klíčenie semien a zvýšiť ich klíčivosť?

Čakanie na prvé zelené výhonky dokáže byť skúškou trpezlivosti. Zatiaľ čo niektoré semená vyklíčia počas niekoľkých dní, iné potrebujú podstatne viac času. A niekedy sa neobjaví vôbec nič. Pritom často rozhodujú zdanlivé maličkosti – teplota substrátu, množstvo vody alebo hĺbka, do ktorej ste semená vysiali. Klíčenie môžete podporiť aj namáčaním, predklíčením alebo biostimulantmi, ktoré aktivujú prirodzené fyziologické procesy semien. Správnou kombináciou týchto postupov môžete podporiť rýchlejšie a rovnomernejšie vzchádzanie semien aj zdravý počiatočný rast rastlín.

kliceni-semen-sazeni-semen-do-nadobek

Kedy predpestovať priesady doma a kedy vysievať priamo na záhon?

Prečo sa niektoré semená vysievajú doma do kvetináčov, zatiaľ čo iné putujú rovno na záhon? Hlavným dôvodom je dĺžka vegetačného obdobia a nároky jednotlivých rastlín na teplotu. Niektoré druhy totiž potrebujú začať rásť oveľa skôr, než im to vonkajšie počasie dovolí.

Predpestovanie doma dáva rastlinám náskok. Typickým príkladom sú papriky, paradajky alebo baklažány. Keby ste ich semená vysiali von až v máji, keď už nehrozia mrazy, rastliny by mali menej času na rast a dozrievanie plodov. Preto sa vysievajú doma už koncom zimy alebo začiatkom jari. Zatiaľ čo vonku je ešte chladno, priesady rastú v teple. Keď sa počasie oteplí, môžete ich postupne otužovať a presadiť na záhon.

Iné druhy je naopak lepšie vysievať priamo von. Napríklad mrkva zle znáša presádzanie, preto sa jej semená vysievajú rovno na konečné stanovište. Reďkovky, hrach alebo špenát zase dobre zvládajú nižšie teploty, takže s ich výsevom nemusíte čakať na teplé počasie.

Pri niektorých rastlinách fungujú oba spôsoby. Uhorky, cukety alebo tekvice môžete predpestovať doma a získať tak skoršiu úrodu. Rovnako dobre ich však môžete vysiať priamo na záhon, keď sa pôda dostatočne prehreje. Podobne možno postupovať aj pri šaláte.

Predpestovanie má navyše jednu veľkú výhodu: doma môžete lepšie kontrolovať teplotu, vlhkosť a ďalšie podmienky klíčenia. Semená sú chránené pred mrazom, prudkými dažďami aj výkyvmi počasia.

Kedy teda začať s výsevom? Riaďte sa predovšetkým požiadavkami konkrétnej rastliny a odporúčaniami na obale osiva. Pri vonkajšom výseve je dôležitá najmä teplota pôdy, pri domácom predpestovaní zase správne načasovanie, aby priesady neboli pripravené na presadenie príliš skoro.

Čo sa deje so semenom počas klíčenia?

Semeno môže na prvý pohľad pôsobiť neaktívne, v skutočnosti však obsahuje zárodok novej rastliny a zásobné látky potrebné na jeho počiatočný vývoj. Keď nastanú vhodné podmienky, začnú sa vo vnútri semena aktivovať procesy vedúce ku klíčeniu.

Príjem vody prebúdza metabolickú aktivitu

Prvým dôležitým krokom je príjem vody, nazývaný imbibícia. Semeno začne prijímať vlhkosť, zväčšuje svoj objem a aktivujú sa enzymatické procesy, ktoré umožňujú využívať zásobné látky.

Tieto látky poskytujú zárodku energiu a stavebný materiál na ďalší vývoj. Semeno pritom potrebuje aj kyslík, pretože bunkové dýchanie zabezpečuje energiu potrebnú na rast.

Klíčenie sa začína rastom zárodočného korienka

Za viditeľný začiatok klíčenia sa zvyčajne považuje okamih, keď zo semena prerazí zárodočný korienok. Ten začína prijímať vodu a postupne vytvára základ budúceho koreňového systému.

Nasleduje rast ďalších častí klíčiacej rastlinky. Pri mnohých druhoch sa nad povrchom substrátu objavia klíčne listy, ktoré neskôr doplnia prvé pravé listy.

Úspešné klíčenie teda nie je iba otázkou rýchlosti. Dôležité je aj to, aby vznikla životaschopná mladá rastlinka schopná pokračovať v zdravom raste.

Ako urýchliť klíčenie semien?

Najúčinnejší spôsob, ako urýchliť klíčenie, spočíva vo vytvorení podmienok zodpovedajúcich potrebám konkrétnej rastliny. Jednotlivé druhy majú odlišné nároky na teplotu, vlhkosť aj svetlo, preto neexistuje jeden univerzálny postup pre všetky semená.

Správna teplota substrátu

Teplota výrazne ovplyvňuje rýchlosť enzymatických reakcií a metabolických procesov v semene. Ak je substrát príliš chladný, klíčenie sa spomaľuje alebo sa vôbec nezačne.

Teplomilné druhy, napríklad papriky alebo uhorky, zvyčajne klíčia rýchlejšie v teplejšom prostredí. Naopak, niektorým druhom zeleniny vyhovujú nižšie teploty.

Dôležitá je predovšetkým teplota samotného substrátu, nielen vzduchu v miestnosti. Nádoba umiestnená na studenom parapete môže mať výrazne chladnejší substrát, než by zodpovedalo izbovej teplote.

Nároky na teplotu Druhy zeleniny Teplota substrátu
Teplomilné Papriky, paradajky, uhorky, baklažány 22–30 °C
Chladnomilnejšie Šalát, hrach, špenát, reďkovky 10–20 °C

Teploty sú orientačné. Optimálne podmienky klíčenia sa líšia podľa konkrétneho druhu a odrody.

Rovnomerná vlhkosť bez premokrenia

Voda aktivuje procesy klíčenia, ale jej nadbytok obmedzuje prístup kyslíka. Substrát by preto mal byť rovnomerne vlhký, nie trvalo nasiaknutý vodou.

Ak semeno po začatí klíčenia výrazne vyschne, môže dôjsť k poškodeniu vyvíjajúceho sa zárodku. Dlhodobé premokrenie zase vytvára prostredie s nedostatkom kyslíka a podporuje rozvoj chorôb.

Vzdušný výsevný substrát

Jemný a vzdušný výsevný substrát umožňuje semenám prijímať vodu a súčasne zabezpečuje prístup kyslíka. Jeho štruktúra tiež uľahčuje prerastanie mladých korienkov.

Príliš ťažký alebo zhutnený substrát zadržiava nadmerné množstvo vody a obmedzuje výmenu plynov. Výsledkom býva pomalé a nerovnomerné klíčenie.

Správna hĺbka výsevu a svetlo

Pri výseve je dôležité vedieť, ako hlboko semená zasadiť. Väčšina semien sa vysieva pod vrstvu substrátu, ale jej hrúbka závisí od veľkosti semena a požiadaviek konkrétneho druhu. Ak je vrstva príliš hrubá, semeno musí spotrebovať viac zásobnej energie, kým sa mladá rastlinka dostane na povrch.

Hĺbka výsevu súvisí aj s tým, či semená potrebujú na klíčenie svetlo. Väčšina bežne pestovanej zeleniny ho nepotrebuje, niektorým drobným semenám však svetlo klíčenie uľahčuje. Tie sa preto vysievajú na povrch alebo sa zakrývajú len veľmi tenkou vrstvou substrátu.

Dodržanie odporúčanej hĺbky výsevu je rovnako dôležité ako správna teplota a zálievka.

Svetlo pri klíčení Príklady rastlín Hĺbka výsevu
Svetlo podporuje klíčenie Petúnie, lobelky, begónie, zeler, šalát, bazalka, kôpor Na povrch alebo len veľmi jemne zasypať
Svetlo nie je potrebné Paradajky, papriky, uhorky, cukety, hrach, fazuľa, mrkva, reďkovky Pod vrstvu substrátu podľa druhu a veľkosti semien

Uvedené rastliny slúžia iba ako príklady. Požiadavky na svetlo a hĺbku výsevu sa môžu líšiť podľa konkrétneho druhu a odrody.

Prečo semená neklíčia?

Ak semená neklíčia ani po uplynutí obvyklého času, problém nemusí byť v ich kvalite. Často ide o kombináciu nevhodných podmienok, ktoré bránia začatiu alebo pokračovaniu procesu klíčenia.

Staré alebo nesprávne skladované osivo

Semená si môžu zachovať schopnosť klíčiť niekoľko rokov, ich klíčivosť však s postupujúcim vekom zvyčajne klesá. Rýchlosť tohto procesu závisí od rastlinného druhu, vlhkosti, teploty a podmienok skladovania.

Semená vystavené vysokej vlhkosti alebo teplotným výkyvom môžu strácať klíčivosť rýchlejšie. Niektoré druhy si naopak pri správnom skladovaní zachovávajú schopnosť klíčiť niekoľko rokov.

Druh zeleniny Orientačná životnosť semien
Paradajky 4–6 rokov
Papriky 2–4 roky
Uhorky 5–8 rokov
Cukety a tekvice 4–6 rokov
Mrkva 2–3 roky
Šalát 3–5 rokov
Hrach 3–5 rokov
Fazuľa 3–5 rokov
Cibuľa 1–2 roky

Uvedené hodnoty sú orientačné a predpokladajú správne skladovanie semien v suchu a chlade.

TIP: Ak si nie ste istí klíčivosťou starších semien, môžete niekoľko kusov skúsiť naklíčiť na vlhkej papierovej utierke. Zistíte tak, či má zmysel vysiať celé vrecúško.

Prirodzená dormancia semien

Prečo niektoré semená nevyklíčia, hoci majú dostatok vody, kyslíka aj vhodnú teplotu? Dôvodom môže byť dormancia, teda prirodzené obdobie pokoja, ktoré bráni semenám vyklíčiť v nevhodnom čase. Vyskytuje sa napríklad pri niektorých trvalkách, okrasných rastlinách a drevinách.

Stratifikácia – prekonanie dormancie pomocou chladu

Predstavte si semienko, ktoré na jeseň dopadne na zem. Ak by vyklíčilo pri prvom oteplení, mladá rastlinka by nemusela prežiť nasledujúce mrazy. Niektoré semená preto potrebujú najprv prejsť obdobím chladu, ktoré im pomôže prekonať dormanciu.

Tento proces sa nazýva stratifikácia a pri niektorých druhoch ho možno napodobniť uložením semien do vlhkého prostredia v chladničke. Stratifikácia môže byť potrebná napríklad pri javoroch, pivonkách alebo niektorých druhoch levandule.

Skarifikácia – šetrné narušenie tvrdého obalu semena

Iné semená majú zase tvrdé osemenie, ktoré bráni prenikaniu vody. Je to prirodzená ochrana, vďaka ktorej semeno nevyklíči hneď pri prvom daždi, keď by následné sucho alebo mráz mohli mladú rastlinku zahubiť. V prírode sa tvrdý obal postupne narúša napríklad striedaním teplôt alebo mechanickým odieraním v pôde. Až potom môže voda preniknúť dovnútra a klíčenie sa začne.

Tento proces možno napodobniť a urýchliť pomocou skarifikácie, teda šetrného narušenia obalu semena. Pri domácom výseve možno tvrdý obal opatrne obrúsiť napríklad jemným brúsnym papierom alebo pilníkom na nechty. Dôležité je narušiť iba vonkajší obal, nie poškodiť zárodok vo vnútri. Skarifikácia sa využíva napríklad pri lupine, hrachorovi voňavom alebo agáte.

Pred výsevom si overte, či konkrétna rastlina potrebuje špeciálnu prípravu semien. Informácia býva uvedená na obale osiva. Ak semená vyžadujú obdobie chladu alebo narušenie osemenia, samotná správna teplota a zálievka nemusia na úspešné klíčenie stačiť.

Pri bežnej zelenine, ako sú paradajky, papriky, uhorky alebo šalát, stratifikácia ani skarifikácia potrebná nie je. Semená môžete vysievať priamo podľa pokynov na obale.

kliceni-semen-seminko-klicici-na-ubrousku

Ako zvýšiť klíčivosť semien?

Klíčivosť vyjadruje podiel semien, ktoré za stanovených podmienok vytvoria normálne vyvinuté mladé rastlinky. Je dôležité rozlišovať medzi skutočnou životaschopnosťou osiva a úspešnosťou klíčenia v konkrétnych pestovateľských podmienkach.

Ak sú semená životaschopné, správna teplota, vlhkosť a prístup kyslíka im umožnia lepšie využiť ich prirodzený potenciál. Nevhodné podmienky naopak môžu spôsobiť, že nevyklíči ani kvalitné osivo.

Ako spoznať kvalitné osivo?

Kvalitu semien nemožno vždy posúdiť iba pohľadom, ale niekoľko znakov vám pri výbere napovie.

Pri nákupe kontrolujte označenie obalu. Mal by obsahovať názov druhu a odrody, údaje o výrobcovi alebo dodávateľovi a informácie o použiteľnosti osiva. Obal by mal byť neporušený.

Pri vlastných alebo rozbalených semenách sledujte ich stav. Nemali by byť plesnivé, nahnité ani viditeľne poškodené. Pozor aj na nezvyčajný zápach, ktorý môže upozorniť na znehodnotenie semien.

Čo dokážu stimulátory klíčenia a čo už nie?

Správne pestovateľské podmienky a vhodne zvolené stimulátory na semená môžu podporiť prirodzené procesy prebiehajúce počas klíčenia.

Je však dôležité počítať s tým, že žiadny stimulátor nedokáže obnoviť životaschopnosť odumretého zárodku. Ak semeno stratilo schopnosť klíčiť, samotná stimulácia tento stav nezmení.

Najväčší význam má preto podpora klíčenia pri kvalitnom a životaschopnom osive, ktorému chceme zabezpečiť čo najlepšie podmienky na počiatočný vývoj.

Ako fungujú stimulátory klíčenia semien?

Popri správnych pestovateľských podmienkach možno klíčenie podporiť aj látkami, ktoré ovplyvňujú prirodzené fyziologické procesy rastlín.

Stimulátor klíčenia semien nie je náhradou za vodu, kyslík ani vhodnú teplotu. Jeho význam spočíva v podpore procesov, ktoré sa aktivujú pri prebúdzaní semena a počiatočnom vývoji mladej rastlinky.

Chitozán a jeho pôsobenie na rastliny

Jednou z biostimulačných látok využívaných v rastlinnej výrobe je chitozán, prírodný polysacharid získavaný z chitínu.

Chitozán pôsobí ako elicitor, teda látka, ktorá aktivuje vybrané fyziologické a obranné reakcie rastlín. Spúšťa v ich bunkách signály, ktoré pomáhajú zapájať ochranné mechanizmy a lepšie zvládať nepriaznivé podmienky, napríklad sucho alebo teplotné výkyvy.

Chitozán tak spája podporu klíčenia a rastu s posilňovaním prirodzenej obranyschopnosti rastlín. Pomáha im získať dobrý štart už od semienka a vytvárať predpoklady na zdravý ďalší vývoj.

CHITEKO: Biostimulant na podporu klíčenia a počiatočného rastu

CHITEKO využíva biostimulačné vlastnosti chitozánu na podporu semien a mladých rastlín. Jeho prínos sa prejavuje vo viacerých oblastiach:

  • Podpora klíčenia semien: Pomáha aktivovať prirodzené fyziologické procesy, ktoré sa podieľajú na začatí klíčenia a počiatočnom vývoji mladých rastliniek.
  • Rozvoj koreňového systému: Podporuje tvorbu a rast koreňov, vďaka ktorým môžu mladé rastliny lepšie prijímať vodu a živiny.
  • Rast a vitalita mladých rastlín: Pomáha vytvárať dobré predpoklady na vývoj zdravých priesad a ich ďalší rast.
  • Prirodzená obranyschopnosť: Aktivuje obranné mechanizmy rastlín a podporuje ich schopnosť reagovať na nepriaznivé podmienky prostredia.

Výhodou CHITEKO je, že jeho pôsobenie sa nekončí vyklíčením semena. Podporuje rastliny aj počas následného rastu, keď sa rozvíjajú korene, vytvárajú prvé pravé listy a mladé priesady sa pripravujú na ďalší vývoj.

CHITEKO – prírodný biostimulant na podporu klíčenia semien a rastu rastlín

CHITEKO – inteligentný biostimulant a stimulátor obranyschopnosti rastlín

Prírodný biostimulant, ktorý podporuje klíčenie semien, rast koreňového systému a celkovú vitalitu rastlín. Pomáha tiež rastlinám lepšie zvládať stres a posilňuje ich prirodzenú obranyschopnosť.

Zobraziť produkt

Ako použiť CHITEKO na namáčanie semien pred výsevom?

Podporte klíčenie už pred výsevom. Rozmiešajte 1 ml CHITEKO v 4 litroch vody – toto množstvo je určené na ošetrenie 4 kg osiva.

Semená namáčajte 3–8 hodín podľa druhu. Drobnejšie semená spravidla kratší čas, väčšie semená s tvrdším obalom dlhšie.

Po namočení osivo sceďte, nechajte odkvapkať a vysejte do pripravenej vlhkej pôdy.

Prečo je dôležitý počiatočný vývoj koreňov?

Po vyklíčení začína mladá rastlinka vytvárať koreňový systém, ktorý postupne preberá zásobovanie rastliny vodou a minerálnymi látkami.

Úspešné klíčenie a zdravý počiatočný rast spolu úzko súvisia. Nejde teda iba o to, aby semeno čo najrýchlejšie vytvorilo korienok, ale aj o podmienky na jeho ďalší vývoj.

Čím lepšie sa koreňový systém rozvinie, tým väčší priestor má rastlina na príjem vody a živín. Silné a zdravé korene jej tak pomáhajú zvládať ďalší rast aj náročnejšie podmienky, napríklad obdobie sucha.

chiteko zeleko2

Má zmysel namáčanie semien pred výsevom?

Namáčanie môže urýchliť klíčenie tým, že semená začnú prijímať vodu ešte pred výsevom. Hodí sa napríklad pre hrach, fazuľu alebo tekvice. Semená stačí vložiť do vody izbovej teploty približne na 6–12 hodín, potom ich scediť a ihneď vysiať do vlhkého substrátu.

Pozor na príliš dlhé namáčanie. Semená potrebujú aj kyslík a pri dlhom pobyte vo vode môžu začať hniť. Drobné semená, napríklad šalát alebo mrkvu, je praktickejšie vysievať priamo. Nenamáčajte ani osivo s ochrannou povrchovou úpravou, pokiaľ výrobca neuvádza inak.

Pri semenách s veľmi tvrdým a nepriepustným osemením však samotné namáčanie nemusí stačiť. Niektoré druhy potrebujú aj narušenie osemenia, aby sa voda dostala k zárodku.

Ako správne predklíčiť semená?

Predklíčenie semien je jednoduchý spôsob, ako začať klíčenie ešte pred samotným výsevom do substrátu. Semená sa nechajú vo vlhkom prostredí vytvoriť prvý korienok a až potom sa opatrne zasadia. Vďaka tomu môžete priebeh klíčenia jednoducho sledovať a vysievať iba semená, ktoré už začali klíčiť.

Tento postup sa hodí napríklad pri predpestovaní paradajok a paprík alebo pri overovaní klíčivosti staršieho osiva. Nie je však nevyhnutný – väčšinu bežných semien možno vysievať rovno do substrátu, kde pri vhodných podmienkach tiež vyklíčia.

Semená rozložte na navlhčenú papierovú utierku, prikryte druhou vlhkou vrstvou a vložte do plastovej nádobky s viečkom alebo na tanierik prekrytý potravinárskou fóliou. Umiestnite ich na teplé miesto mimo priameho slnka. Utierku udržiavajte vlhkú, ale nie mokrú, a každý deň semená krátko vyvetrajte.

Prvé korienky sa môžu objaviť za niekoľko dní, pri niektorých druhoch však klíčenie trvá aj niekoľko týždňov. Keď semeno vytvorí zárodočný korienok, opatrne ho preneste do substrátu. Nečakajte, kým korienky výrazne podrastú – ľahko sa zachytia do papiera a pri presádzaní poškodia.

Ak iba overujete klíčivosť staršieho osiva, sledujte, koľko semien vyklíči. Napríklad ak z desiatich semien vyklíči osem, klíčivosť je približne 80 % a osivo môžete použiť. Ak vyklíčia len dve alebo tri semená, je lepšie zaobstarať nové osivo. Skúšku vykonajte s dostatočným predstihom pred plánovaným výsevom.

Predklíčenie nie je nevyhnutnosťou. Pri čerstvom kvalitnom osive býva priamy výsev jednoduchší, pretože odpadá manipulácia s krehkými korienkami.

Ako dlho klíčia jednotlivé druhy zeleniny?

Čas klíčenia sa výrazne líši podľa druhu rastliny, teploty substrátu a kvality osiva. Nasledujúce hodnoty sú orientačné a predpokladajú vhodné podmienky na klíčenie.

Ako dlho klíčia papriky?

7–21 dní | 25–30 °C

Papriky zvyčajne klíčia približne 7–21 dní, najčastejšie pri teplote substrátu okolo 25–30 °C. Pri nižších teplotách sa klíčenie výrazne spomaľuje a môže byť menej rovnomerné.

Papriky patria medzi teplomilné druhy, preto je pri ich predpestovaní dôležité zabezpečiť stabilnú teplotu a primeranú vlhkosť substrátu.

Ako dlho klíčia paradajky?

5–10 dní | 20–25 °C

Paradajky zvyčajne klíčia približne 5–10 dní pri teplote okolo 20–25 °C. V optimálnych podmienkach sa prvé mladé rastlinky môžu objaviť aj skôr.

Paradajky klíčia spravidla rýchlejšie než papriky a ich predpestovanie býva menej náročné na vysokú teplotu substrátu.

Ako dlho klíčia uhorky?

3–7 dní | 22–28 °C

Uhorky zvyčajne klíčia približne 3–7 dní pri teplote okolo 22–28 °C. V chladnom a premokrenom substráte však môžu semená hniť.

Keďže uhorky vytvárajú pomerne citlivý koreňový systém, často sa vysievajú priamo do samostatných nádob, aby sa obmedzilo narušenie koreňov pri presádzaní.

Ako dlho klíči mrkva?

10–21 dní

Mrkva zvyčajne klíči približne 10–21 dní v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy.

Jej drobné semená sa vysievajú plytko a počas klíčenia potrebujú rovnomernú vlhkosť. Ak povrch pôdy opakovane vysychá, vzchádzanie býva nepravidelné.

Ako dlho klíči šalát?

2–7 dní | 15–20 °C

Šalát zvyčajne klíči približne 2–7 dní pri vhodných teplotách, často okolo 15–20 °C.

Príliš vysoké teploty môžu pri niektorých odrodách klíčenie obmedzovať. Drobné semená šalátu sa navyše spravidla vysievajú veľmi plytko.

Čo robiť po vyklíčení semien?

Keď sa objavia prvé mladé rastlinky, ich potreby sa začínajú meniť. Zatiaľ čo počas klíčenia boli rozhodujúce predovšetkým voda, kyslík a vhodná teplota, teraz rastie význam svetla a postupne aj príjmu živín.

Dostatok svetla pre pevné a zdravé mladé rastlinky

Keď sa objavia prvé zelené výhonky, potrebujú mladé rastlinky dostatok svetla, aby rástli silné a zdravé. Ak ho majú málo, začnú sa za ním vyťahovať. Výsledkom sú dlhé, tenké stonky a slabé priesady.

Umiestnite preto mladé rastlinky na svetlé miesto, napríklad k oknu. Pri nedostatku denného svetla, najmä počas zimného predpestovania, môže pomôcť prisvetľovanie pestovateľskou lampou.

Úprava teploty a zálievky

Keď semená vyklíčia, nemusia už potrebovať toľko tepla ako počas klíčenia. Napríklad paradajkám alebo paprikám prospieva, keď ich po vzídení premiestnite z vyhrievaného miesta do o niečo chladnejšieho prostredia s dostatkom svetla. Mladé rastlinky sa potom menej vyťahujú a vytvárajú pevnejšie stonky.

Substrát udržiavajte mierne vlhký, ale neprelievajte ho. Príliš veľa vody vytláča z pôdy vzduch, ktorý mladé korienky potrebujú. Zalievajte preto opatrne, aby zemina nebola ani rozmočená, ani úplne vyschnutá.

Od klíčenia k rastu priesad

Keď sa objavia prvé pravé listy, začínajú priesady rýchlejšie rásť a rozvíjať korene. Postupne tiež potrebujú viac živín, ktoré im pomáhajú vytvárať nové listy a pevné stonky.

Sledujte, či majú rastlinky dostatok priestoru na rast. Ak rastú príliš nahusto, môžete ich opatrne presadiť do samostatných nádob. Dôležitý je aj vhodný substrát, primeraná zálievka a dostatok svetla.

V tejto fáze získava čoraz väčší význam aj dostupnosť živín a biologická aktivita pôdy. Prospešné pôdne mikroorganizmy pomáhajú rastlinám využívať živiny zo substrátu a vytvárajú priaznivé prostredie na ďalší rozvoj koreňového systému.


kliceni-semen-kliceni-venku-v-pude

Doprajte semenám ten najlepší štart

Každá zdravá rastlina sa začína malým semienkom. Aby z neho vyrástla silná priesada, potrebuje správnu teplotu, dostatok vlahy, kyslíka a vhodný substrát. Dôležitú úlohu zohráva aj príprava semien pred výsevom. Biostimulant CHITEKO podporuje prirodzené fyziologické procesy počas klíčenia a počiatočného rastu, a pomáha tak vytvárať dobré predpoklady na ďalší vývoj rastlín. Pretože silné a zdravé rastliny sa začínajú už pri semienku.

Diskusia (0)

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Nevypĺňajte toto pole